Jednodňový výlet

Martin a okolie

1. TIP Exkurzia do martinských múzeí

09:00 – 10:30 Návšteva Slovenského národného etnografického múzea Od svojho vzniku budovalo múzeum zbierky vlastivedného charakteru (etnografické, archeologické, historické, numizmatické, umelecko-historické, výtvarné, archívne a knižné) dokumentujúce históriu a kultúru Slovákov doma i v zahraničí. V súčasnosti vo svojich fondoch opatruje skoro 150.000 muzeálnych artefaktov.

11:00 – 12:30 Návšteva Literárneho múzea Literárne múzeum sa nachádza v 1. budove Matice Slovenskej. Zhromažďuje, odborne spracúva, ochraňuje a sprístupňuje múzejné predmety vo vzťahu k dejinám národnej literatúry, národnej literárnej
kultúre a k dejinám knižnej grafiky na Slovensku.

13:00 – 14:00 Návšteva Múzea Martina Benku Táto stála expozícia predstavuje autentické prostredie a dielo národného umelca Martina Benku , jednej najvýznamnejších osobností zakladateľskej generácie slovenskej výtvarnej moderny, prezentujúcej život a mýtus rodnej zeme.

14:30 – 16:00 Návšteva Múzea slovenskej dediny Expozícia predstavuje spôsob života – bývania na Slovensku v období druhej polovice 19.storočia a prvej polovice 20.storočia z regiónov Orava, Liptov, Kysuce – Podjavorníky.

Kontakty: www.snm-em.sk , www.skanzenmartin.sk

 

2. TIP FERRATA HZS

Na hornú časť chodníku sa dostaneme zo žltej TZT, ktorá začína na konečnej zastávke MHD na Stráňach. Vo výške 800 m n. m. odbočíme vľavo a pokračujeme po lesnej ceste až k potoku (1,2 km). V potoku sa chodník začína vo výške 930 m n. m. a vo výške 1 130 m n. m. sa rozdvojuje. Rovno hore pokračuje ľahší variant (B) a vpravo vedie náročnejší variant (C).
Obidve končia na modrej TZT vo výške cca 1 250 m n. m., ktorou sa dostaneme na Martinské hole. Chodník je jednosmerný a turistom odporúčame používať ferratový set (prilba, sedací úväz, tlmič pádov a rukavice).

Uzávera:
15.04. - 31.05.
15.09. - 31.10.

Kontakty: www.ferrata.top

 

3. TIP Šútovský vodopád

Vynikajúcim tipom pre rodinný výlet je prechádzka k Šutovskému vodopádu. Vody, ktoré napĺňajú 38 metrov vysoký vodopád, majú pôvod v Mojžišovych prameňoch a pokračujú Šútovským potokom. Nachádza sa na konci Šútovskej doliny, asi 4 km od obce Šútovo. Vedie k nemu modrá turistická značka, ktorá pokračuje ďalej k vrcholovým častiam pohoria a k
chate pod Chlebom.

4. TIP Blatnický hrad a Čertova brána

09:00 – 10:00 Presun na Blatnický hrad.  Z múzea Karola Plicku pokračujeme na začiatok Gaderskej doliny, odkiaľ nás
žltá značka dovedie až na hrad. Zrúcanina kráľovského hradu Blatnica sa nachádza na nízkom vápencovom chrbte Plešovice oddeľujúcom Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny, vo výške 685 m.n.m., 2 km severne od rovnomennej obce.

10:00 – 12:00 Presun k Čertovej bráne  Na závere Gaderskej doliny sa nachádza pri vstupe do doliny Selenec Čertova
brána. Miesto navštevované nielen turistami, ale aj filmármi. Vo filmárskej Blatnici sa nakrútilo už 15 slovenských celovečerných filmov, dva zahraničnéa množstvo ďalších krátkych filmov. Z najznámejších je určite film Jánošík, ktorého dej bol situovaný aj do priestorov Čertovej brány.

12:00 – 14:00 Návrat do Blatnice . Prechod jednou z najkrajších a najnavštevovanejších dolín Veľkej Fatry je lemovaný bočnými dolinami, s množstvom bizarným skalných útvarov a pridružených vrchov ako Tlstá, Ostrá, či Kozia skala

 

5. TIP Výstup na Lysec

09:00 – 12:30 Výstup na Lysec.  Začiatok túry zahájime v Jasenskej doline, kde popri stúpaní po modrej značke minieme niekoľko turistických chát a lyžiarskych vlekov. V závere doliny, pri chate Lysec začína stúpanie na vrchol Lysca.

12:30 – 13:00 Obed na vrchole Občerstvenie na vrchole (z vlastných zásob), popri sledovaní
panoramatických výhľadov.

13:00 – 15:00 Zostup do Belej Z vrcholu Lysca budeme zostupovať po žltej turistickej značke, ponad svah Belianskej doliny. V mieste zvanom „Pod Medziarkami“ je možné zostúpiť do Jasenskej doliny, ale aj pokračovať ďalej po žltej do Belianskej doliny, odkiaľ nás zelená turistická značka zavedie do Belej.

 

6. TIP Výstup na vrchy Tlstá a Ostrá

08:00 – 09:30 Výstup k jaskyni Mažarná Trasu začína v závere dediny Blatnica, odkiaľ popri pamätníku SNP kráčame spočiatku po žltej farbe, aby sme sa asi po polhodine dostali k Vápennej doline, odkiaľ budú naše kroky viesť po modrej značke k jaskyni Mažarná. Jej celková dĺžka je 130 m a po širokej nízkej vstupnej chodbe sa rozvetvuje na dve bočné. V minulosti bola osídlená ľuďmi - čoho dôkazom sú nálezy.

09:30 – 11:00 Výstup na vrchol Tlstá. Tlstá (1 373,3 m n. m.) je výrazný vrch na západnej strane Veľkej Fatry.
Spolu s Ostrou tvorí výraznú dominantu horného Turca. Hranica lesa prebieha pod jej vrcholom, preto má vrcholová časť formu lúk s občasnými bralami. Ako už jej samotný názov napovedá, vrchol nie je ostrý, ale postupne sa
zvažujúci. Je z neho rozhľad na celú Turčiansku kotlinu.

11:00 – 12:00 Presun na Zadnú Ostrú. Z Tlstej pokračujeme po zelenej značke cez Ľubenú a Bágľov kopec na Zadnú
Ostrú. Táto časť trasy by sa dala nazvať skôr zostupom, keďže klesanie je 229 metrového prevýšenia, zatiaľ čo stúpanie iba 110metrov.

12:00 – 12:30 Výstup na Ostrú. Výstup na Ostrú je nutné absolvovať za pomoci niekoľkých metrov reťazí, cez skalné okno. Vrchol však ponúka turistom výhľady na všetky svetové strany.

 

7. TIP Celodenný výlet v Krivánskej Malej Fatre

08:30 – 09:30 Výstup na Starhrad. Zrúcanina hradu vypínajúca sa na pravom brehu Váhu vo výške (475 m n. m.) Nachádza sa neďaleko hradu Strečno, ale na opačnom brehu rieky nad 09:30 – 11:30 Výstup na chatu po Suchým, spojený s obedom

Turistická Chata pod Suchým sa nachádza vo výške (1075 m. n. m.) v pohorí Malá Fatra. Chata je prístupná z viacerých strán, je ideálnym východiskovým bodom pre hrebeňovky Malej Fatry, ale tiež môže byť koncovým bodom vychádzok  zo Strečna, Varína či  Kľačianskej Magury.

11:30 – 13:00 Výstup na Suchý. Po červenej značke stúpame na vrch Suchý 1468 m n. m. Na hrebeni sa za priaznivého počasia otvárajú kruhovité výhľady na okolité vrchy a hôľny hrebeň Malej Fatry a Veľkej Fatry.

13:00 – 14:30 Presun na Malý Kriváň  Malý Kriváň (1 670,9 m n. m.) je druhý najvyšší vrch Malej Fatry. Na vrchole
Malého Kriváňa je vysoký kamenný stĺp a viacero kamenných „hniezd“, vhodných na bivak.

14:30 – 16:00 Presun na Veľký Kriváň Veľký Kriváň (1 708,7 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria Malá Fatra. Nachádza sa na hlavnom hrebeni Krivánskej časti Malej Fatry, ktorá po ňom nesie svoje meno.

16:00 – 17:00 Zostup spojený s večerou na chate pod Chlebom Chata pod Chlebom (1 423 m n. m.) je najvyššie položená turistická horskáchata v Malej Fatre s celoročnou prevádzkou. Na chate je možnosť ubytovania a stravovania. Z okolia je výborný výhľad. Každá izba v chate má svoje meno podľa výhľadu z jej okna: Magura, Chleb, Kriváň. V blízkosti sa nachádzajú
viaceré lyžiarske vleky (známy svah Generál).

17:00 – 18:00 Zostup do obce Turany, Trusalová

 

8. TIP Celodenný výlet v Krivánskej Malej Fatre

09:00 – 11:30 Výstup na Martinské hole (1 150 m n. m.) Nenáročný výstup po žltej značke začíname v mestskej časti Martin, Stráne.

11:30 – 12:00 Obed v apartmánovom dome Nová Ponorka

12:00 – 13:00 Výstup na Krížavu (1451 m n. m.) Vrchol Krížavy leží v najatraktívnejšej lúčnatej časti hrebeňa so stálymi
výhľadmi. Krížava ponúka výhľady na Lúčanskú a Krivánsku Malú Fatru,Veľkú Fatru a pri dobrej viditeľnosti výhľady aj na Vysoké Tatry.

13:00 – 14:00 Presun na Minčol (1 363,9 m n. m.) Z Krížavy sa presúvame po červenej značke, cez Dlhú Lúku na križovatku
viacerých turistických značiek, vrch Minčol. Minčol ponúka výhľady na Žilinskú a Turčiansku kotlinu, mesto Martin a na Malú a Veľkú Fatru. Pridobrej viditeľnosti aj na Vysoké i Nízke Tatry, či Lysú Horu v Českejrepublike.

14:00 – 17:00 Zostup k hradu Strečno. Z Minčola schádzame po červenej značke cez sedlo Javorina, pri ktorom sa nachádza Pamätník víťazstva 1. čs. armádneho zboru.

17:00 – 18:00 Prehliadka hradu Strečno. Hrad vznikol na prelome 13.-14.storočia na území slovanského hradiska. Ako
väčšinu hradov na Považí aj tento vlastnil Matúš Čák. Z významných osobností tu žila aj Žofia Bosniaková, ktorej telo bolo donedávna uložené v kostole v Tepličke nad Váhom. V interiéri hradu sa nachádza expozícia Považského múzea v Žiline.

18:00 – 18:30 Večera v reštaurácii Gazdovský Dvor v Strečne

 

Kremnica a okolie

1. TIP Na vyhliadkovú vežu na Krahulskom štíte.

Ak chcete mať Kremnicu ako na dlani, prejdite sa na vyhliadkovú vežu nad mestom. Vybudovaním vyhliadkovej veže na Krahulskom štíte v roku 2013, oslávili Mestské lesy Kremnica dvadsiate výročie obnovenia vlastníckych práv k lesným majetkom. Veža má výšku 13,5 metra a vyhliadkovú terasu vo výške 9 metrov. Najpôsobivejší výhľad z veže je na juh – juhozápad. Okrem Kremnice uvidíte Žiarsku kotlinu, južnú časť Kremnických vrchov, Vtáčnik, Štiavnické vrchy, na sever uvidíte do Kunešova a do Turčianskej kotliny a smerom na východ hlavný hrebeň Kremnických vrchov.
Navedenie na chodník sa nachádza na centrálnom smerovníku (pri medveďoch). Cez Zámocké námestie chodník stúpa od záhradiek cez železničnú trať až ku kostolu na Krahuliach. Je značený zelenou miestnou značkou. Chodník je veľmi
vhodný na rodinnú prechádzku. Približný čas na prechod z Krahúl do Kremnice je asi 1:15 hod. a z Kremnice na Krahule asi 1:45 hod. (prevýšenie cca 350 m).
Z chodníka sa dá odbočiť na vyhliadkovú vežu na Krahulskom štíte (958 m n. m).Po prehliadke Po prehliadke pokračuje  prechádzka cez Kalváriu (banský chodník) smerom do Kremnice.

2. TIP Výlet na Kalváriu.

Kremnická Kalvária sa nachádza na úpätí vrchu Šturec, na svahu priklonenom ku Kremnici, blízko centra a spolu s areálom mestského hradu je to ďalšia dominanta mesta. Objekty krížovej cesty – 14 kaplniek spolu s kostolom sv. Kríža zapadajú do
krajinného obrazu historického mesta. Kalvária, aj keď sa nachádza v tesnej blízkosti mesta, vytvára vhodné prostredie pre život množstva živočíšnych druhov. Pozoruhodný je výskyt vyšších stavovcov: okrem jeleňa lesného je to najmä srnec lesný, sviňa divá, líška dravá, kuna lesná i zajac poľný. Staré solitérne stromy rozmiestnené po celej ploche sú veľmi vhodnými hniezdnymi stromami najmä pre dutinové druhy vtákov. Trieda vtákov je zastúpená druhmi z radu spevavcov, napr. drozd čvikotavý, penica čiernohlavá, sýkorka veľká, sojka škriekavá, brhlík lesný. Z dravcov sa tu vyskytuje jastrab veľký a sokol myšiar. Sovy sú zastúpené sovou lesnou a kuvikom plačlivým.
Peknou prechádzkou chodníkom pomedzi stromy až na vrchol ku kostolu sa dostanete na vyhliadku, odkiaľ sa vám za vydareného počasia otvoria krásne výhľady na Kremnický Štós, Skalku, Kremnické Bane, Jarabicu až po Sitno v Štiavnických vrchoch.

3. TIP Po stopách baníckej činnosti

Pre sprístupnenie ojedinelej atrakcie boli vybudované náučné chodníky po stopách baníckej činnosti Kremnica – Kremnické Bane v dĺžke 18,25 km.
Odporučené trasy vás v závislosti od záujmu a výdrže prevedú viac alebo menej náročným terénom bývalého banského revíru. V každom prípade spojíte aktívny relax s poznávaním, pretože sa ocitnete v lone prírody, kde sa vám za sprievodu
vtáčieho spevu postupne odhalia svedkovia banskej minulosti v najrôznejších podobách. Jedná sa o tri hlavné a tri vedľajšie trasy, prehliadka začína v Kremnici. Najkratšia trasa vedie okolím mesta, najdlhšia vás zavedie až na Kremnické Bane.